Požiar v lese, ktorý dobre dopadol

Všade kde je na svete človek, tam sa vytvárajú smeti. Gazdovstvo nie je výnimkou. Nie je tu tých smetí našťastie veľa. Gazda nemusí veľa vecí kupovať v obaloch z obchodu. Väčšinu toho, čo potrebuje si dopestuje. Kvalitná voda mu tečie zo studne priamo do domu. Mliečne výrobky si vyrobí sám. Ak má nejaké papierové smeti, tie spáli v peci. Poctivo kompostuje, čiže šupy zo zeleniny, ovocia a vaječné škrupiny dáva na jedno miesto v záhrade. Keď sa tieto zvyšky rozložia a premenia na hlinu, má z nich kvalitné hnojivo do svojej zahrádky. Smeti sa však kde, tu objavia. Napríklad obaly od sladkostí, ktoré si rád dopraje. Alebo konzervy z rybičiek, ktoré tak veľmi ľúbi na maslový chlebík. Či konzervy od farby, keď maľoval stodolu. Ale aj fľaša od vínka, ktoré si rád po ťažkom dni dopraje. Gazdovstvo sa nachádza na samote pod lesom. Smetiari nechodia priamo až k nemu po smeti. Gazda ich musí nosiť vo veľkých vreciach až dole pod les na zákrutu. Tam vrecia nechá a každý pondelok si po ne smetiari prídu.

Bolo krásne, slnečné, letné nedeľné ráno. Na oblohe ani mráčik. Slniečko svojimi lúčmi rozpaľovalo zem už od skorého rána. Gazda sa chystal v tento deň odpočívať. Zbadal však vrecia so smeťami: "Ojojój, ale sa vás nakopilo smeti jedny. Radšej vás vynesiem kým je ráno a nie je tak horúco." Vriec bolo tentokrát viac ako zvyčajne. Gazdovi sa nechcelo v takom teple nosiť smeti na zákrutu na dvakrát. Hvizdol na Dunča a na jeho pomocníka Matúška: "Dunčo, Matúš hybajte sem. Dnes mi pomôžete vyniesť smeti. Horúco je od rána. Nebudem ja dvakrát so smeťami chodiť." 

Dunčo chytil do zubov vrece s plastovým odpadom. Matúško chytil vrece so sklom. Pekne spolu šli až na pod les na zákrutu a tam vrecia zložili. Keď sa vracali hore ku gazdovstvu bolo stále dopoludnie, ale slnko pieklo tak silno, že sa všetci traja len z nohy na nohu ledva prevaľovali. Už boli na pol ceste, keď Matúško zbadal na kraji pohodenú sklenené fľašu. Zrejme sa mu vykotúľala z vreca a on si to nevšimol. Rýchlym pohľadom si premeral Gazdu a Dunča, či si fľašu všimli tiež. Vyzeralo to, že nie. Matúško dlho nestrácal čas. Rýchlo odkopol fľašu do jarku blízko lesa, skôr ako si ju všimne Gazda alebo Dunčo. V tom teple sa mu naozaj nechcelo vracať dole k zákrute a potom ešte raz hore kopcom na gazdovstvo. Fľašu síce odkopol, ale sľúbil sám sebe, že sa po ňu vráti a odnesie ju, tam kde treba - do smetí. Teraz sa mu, ale strááášne nechcelo.

Trojica sa vrátila na gazdovstvo. Každý zaujal svoje vlastné miesto na oddych. Gazda sa zvalil do hojdacej siete a užíval si tieň, ktorý mu poskytovala terasa. Dunčo sa zvalil do tieňa pod veľký orech. Matúško zaliezol do svojej búdy. Chcel byť sám. Za tú odkopnutú fľašu ho hrýzlo svedomie. Ospravedlňoval sa sám pred sebou: "Keby nebolo také hrozné teplo. Nechcelo sa mi vracať na dvakrát. Nabudúce ju vezmem. Čo také hrozné sa môže stať, keď ju vezmem na budúce?!" Ako sám svoje svedomie Matúško upokojoval, zadriemal. Tak ako všetci na gazdovskom dvore. Horúci letný deň sa vliekol. Driemoty prerušili len hladné bruchá. No hneď ako sa všetci najedli, bez výčitiek znova zaľahli a odfukovali jedna radosť. Gazdovstvom sa rozliehala nevídaná pohoda a zvuk rôzneho chrapotu z rôznych kútov dvora. Asi najhlasnejšie zo všetkých chrápal Gazda.

Pohodové, tiché, slnečné, nedeľné leňošenie prerušil divný zápach. "Čo to tu smrdí?" zaňuchal Dunčo, "akoby niekto griloval." Skontroloval Gazdu, ten spal na terase, takže nemohol grilovať. "No ak niekto griluje v susedstve, tak sa mu to pekne pripálilo, lebo cítim hrozný smrad spáleného," zašomral si Dunčo. Zdvihol zrak a zbadal dym. Dym šiel dole od zákruty z lesa. To ho zdvihlo na nohy takmer okamžite. "Veď tam žiaden sused nebýva, takže tam nikto nemôže grilovať. To musí byť oheň! Oheň v lese!" Skonštatoval a rýchlosťou blesku zobudil Gazdu. Ten sa z rýchleho zobudenia nevedel chvíľu spamätať. Keď zbadal načo ho Dunčo upozorňuje, aj jeho prešli driemoty bleskovo a začal konať.

S vetrom o preteky upaľoval do kuchyne, kde mal telefón. Vyťukal 150, číslo priamo na hasičov. Hneď ako oznámil požiar, šiel napustiť vodu do všetkého čo na dvore našiel. Do kýbľov, starej plechovej vane, válova, sudov na dažďovú vodu. Pripravil hadicu na polievanie záhradky. To všetko ako opatrenie, keby požiar došiel až ku gazdovstvu, aby mohol vodou chladiť prístupovú cestu a zdržiavať oheň ďalej od zvieratiek na gazdovstve.

Taký požiar v lese to nie je žiadna sranda. V lese nie je hydrant, kde sa hasiči pripoja a používajú vodu z vodovodného potrubia. Do lesa, treba všetku vodu priniesť. Hlavne treba konať rýchlo, lebo v suchom lese sa požiar rýchlo šíri. V lese okrem stromov a porastov sú ohrozené najmä lesné zvieratká.

Našťastie netrvalo dlho a v diaľke ozvali húkačky: "Vijú, vijú, vijú," sa rozliehalo lesom. Prišlo prvé veľké červené hasičské auto s cisternou plnou vody. Dvaja hasiči rýchlo odmotali hadicu a začali hasiť. Tretí volal posily. Za krátku chvíľu bolo opäť počuť: "Vijú, vijú, vijú," trojmo. Prišli ďalšie tri hasičské autá. Hasiči hasili požiar zo všetkých síl. Na pomoc prišli aj vzdušné posily. Vrtuľník so závesným vakom. Vak bol naplnený až 2000litrami vody. Všetky štyri hasičské autá, tím dvadsiatich hasičov a hasičský vrtuľník hasili nebezpečný požiar v lese od poludnia takmer do zotmenia.

Požiar sa podarilo uhasiť. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Vydesené zvieratá utiekli pred požiarom veľmi hlboko do lesa. Požiar sa vďaka šikovným hasičom nerozšíril ani hlbšie do lesa, ani na gazdovstvo. Príčina požiaru bola zistená. Odhodená rozbitá sklenená fľaša na suchej tráve v blízkosti lesa. V horúcom letnom počasí, sklo funguje ako lupa. Všetky slnečné lúče prenikajúce cez sklo, spojí lupa do jedného bodu a v tom bode nastane veľmi vysoká teplota. Vysoká teplota zapáli suchú trávu, po ktorej sa požiar šíri veľmi veľmi rýchlo.

Matúška hrýzlo vlastné svedomie. Len on vedel, kto tú fľašu tam naozaj nechal. Nie, nebol to nezodpovedný turista, ako tvrdili hasiči Gazdovi. Bol to on - Matúško. Pre jeho lenivosť, takmer podpálil les aj gazdovstvo. Nevedel sa na seba pozrieť. Cítil sa veľmi zle. Utiahol sa do búdy. Dunčo si to všimol. Uvedomil si, že v ten deň niesol vrece so sklom práve Matúško. Podišiel k nemu, pohladil ho po chrbte a vraví: "Rozum často robí chyby milý priateľ. Svedomie ich nerobí nikdy. Netráp sa. Všetko dobre dopadlo. Ty si sa poučil. Svoje učenie šír ďalej. Pomáhaj lesu, zbieraj v ňom odpadky. Dobrými skutkami zaľahko odčiníš, tvoju neuvážlivosť."