Ježko Cyril, čo takmer jarné upratovanie prespal

Ježko je v záhradách vítaným spoločníkom. Ma úžasnú schopnosť pojesť neželaných návštevníkov záhradky a ochrániť úrodu. Gazda vie, že ježko mu očistí záhradu od červíkov, húseníc, slizniakov, pandráv a iného hmyzu, ktorý si rád pochutnáva na domácej zeleninke. Preto sa o ježkov stará a ochraňuje ich. A keď je niekde ježkom dobre, tak tam aj ostávajú a nehľadajú si nový domov.

Ježici Eleonóre je na gazdovskom dvore veru dobre. Žije tu už niekoľko rokov. Koncom leta sa jej pošťastilo priviesť na svet štyroch malých ježkov. Na gazdovstve sa tešili a oslavovali. Ježica sa o nich s láskou a trpezlivosťou starala. Najmladší z malých ježkov sa volal Cyril. Tak ako sa mu na svet nechcelo, keďže sa narodil ako posledný, tak sa mu nikdy nechcelo vstávať. Bol to ten najväčší spachtoš, aký kedy na gazdovskom dvore jestvoval. Každé ráno Cyril hundral: "Čože, to už je zase ráno a musím otvoriť oči? Mama to vážne musím? Chcem ešte spať." "Cyrilko je krásny nový deň, svieti slniečko a v záhradke nás čakajú šťavnaté raňajky, mňam mňam. Vstávaj už," prihovárala sa mu láskyplne mama. Cyril by radšej spal ako jedol. Ale hlad by ho zobudil zo spánku a tak sa vždy premohol. Bojoval so vstávaním každé jedno ráno. Cyril sa už nevedel dočkať zimy. Mama mu totiž vravela, že ježkovia celú zimu prespia.

Cyril sa dočkal a po lete prišla jeseň. Jeseň je pre ježkov obdobie chystania sa na zimu. Mladí ježkovia sa osamostatňujú od maminky. Idú si niečo poriadne nájsť pod zub. A keď sú dozaista sýti, nájdu si bezpečný úkryt pred chladom, kde celú zimu prespia až do jari. Každú jeseň Gazda pripravuje úkryt pre svoju ježicu Eleonóru. Tento rok pripravil úkrytov päť. Každý ježko mal tým pádom kde na zimu hlávku skloniť. Pripravil konáre a nahromadené opadané lístie. Cyril keď to videl, nevedel sa už zimy dočkať. Ostatné mláďatká ešte snorili po záhradke, po poli a zašli aj do neďalekého lesa, aby si poriadne naplnili bruchá. Spachtoš Cyril sa len pri úkryte motal. Najradšej by si tam ľahol hneď. To jesenné lístie vyzeralo tak mäkko a poddajne, ako perinka. Mama odhalila jeho zámer namieriť si to rovno do zimného úkrytu. Záležalo jej aby každé z jej detí prežilo zimu. Povzbudzovala ho teda, aby sa poriadne najedol: "Cyril, poď sa ešte poriadne najesť. Jeden nikdy nevie aká dlhá a tuhá bude zima." "Ach máámi, prečóó?," zafňukal Cyril. S nevôľou ale predsa išiel hľadať ešte niečo pod zub. Skôr ako udreli prvé mrazy, každý z ježkov už spokojne sýty, odfukoval vo svojom úkryte.

Zima toho roku bola riadna. Cyril určite neoľutoval, že ho mamina donútila sa pred zimou ešte poriadne najesť. Snehová prikrývka vydržala až do konca marca. Sneh sa postupne roztopil, ľady povolili, potok začal zurčať, slniečko začalo zem zohrievať. Keď povyliezali prvé včielky, motýle, začali sa prebúdzať aj ježkovia. Nie všetci naraz, ale postupne. Prvá vstala mama Eleonóra. Bola zvedavá ako jej deti prežili zimu. Nedočkavo obchádzala jeden úkryt za druhým. Najradšej by ich sama pobudila. Ako tak cupitala podvečer od úkrytu k úkrytu, zbadal ju Gazda. Veľmi rád sedával od skorej jari do neskorej jesene podvečer na verande. Po celom dni to boli pre neho drahocenné chvíle oddychu. Odtiaľ pozoroval svoj statok a hladil pritom Dunča. Keď Eleonóru zbadal, potešil sa. "Juj vidím, že už aj vy ježkovia ste sa zobudili po tej dlhej zime," prehovoril na ňu, "to je dobre. Už sa aj húseničky zobudili. Budete mať čo papať." Od prvého jarného stretnutia s ježicou, každý podvečer pozoroval viac a viac ježkov, ako spolu cupitajú cez dvor. Niekedy ho vystrašili svojim hlasným funením. "Jeden, dva, tri, štyri," porátal ich. "Tuším vás ale bolo na jeseň päť. Nuž zima bola príliš dlhá. Potravy dlho nebolo. Príroda je mocná v každom smere," smutne si povzdychol Gazda, mysliac si, že jeden ježko jari nedočkal.

Gazda mal ježkov rád. Vždy úctivo čakal, kým sa nadobro vysťahujú zo zimného úkrytu, a až potom sa pustil do jarného upratovania. Ako tak ježkov každý podvečer pozoroval, zbadal, že zimný úkryt už nadobro opustili. Pustil sa teda na ďalší deň do zhŕňania konárov a lístia z úkrytov na jednu veľkú kopu. Štyri z piatich úkrytov už mal pozhŕňané. Chystal sa na posledný v najtmavšom kúte záhrady. Tento úkryt však nebol ešte prázdny. Sladko tam stále spinkal spachtoš Cyril. Zimu prežil, ale ako mu bolo zvykom, zobudiť sa mu nechcelo aj keď už bola neskorá jar. Ježica sa akurát vracala z obeda zo záhradky. Skríkla od hrôzy, keď zbadala Gazdu kráčať s ostrými hrabľami smerom k poslednému úkrytu. Vedela, že v úkryte ešte dozaista spí jej Cyrilko. Chytrý a všímavý pes Dunčo, ktorý pri jarnom upratovaní strážil svojho Gazdu, Eleonóru hneď zbadal. Videl ako tam stojí s rukami na lícach a vzdychá: "Och, och môj Cyrilko! Môj úbohý Cyrilko." 

Dunčovi viac nebolo treba. Zdvihol sa na štyri rýchlosťou blesku a bežal hore kopcom do rohu záhrady k poslednému úkrytu. Už už Gazda šiel hrable zaboriť do úkrytu, keď mu pod ne vbehol Dunčo. Gazda sa preľakol: "Ej Dunčo, čo to stváraš, veď som ťa málem hrabľami skántril." Dunčo štekotom upozorňoval na posledný úkryt, aby Gazda prestal hrabľami hrabať. Chcel tak zabrániť, aby ublížil Cyrilovi. Štekal a štekal. Gazda ho odháňal preč. Ježica sa najrýchlejšie ako vedela blížila k úkrytu, kde ešte stále spal Cyril. Cyrila neutíchajúci Dunčov brechot prebudil. Otvoril oči a uvedomil si, že je voľajaký hladný a že je voľajako teplo. Povedal si, že je už asi jar. Rozhodol sa vykuknúť nos z úkrytu a prostredie vonku skontrolovať. A hlavne chcel vedieť prečo ten Dunčo tak bláznivo šteká. Vyšiel von z kopy, roztiahol ruky a zívol. Poriadne sa popreťahoval a svoj pohľad uprel na stále štekajúceho Dunča: "Dunčo, to už ani ty mi vyspať nedáš? Štekáš tu ako najatý." Len čo to dopovedal, zbadal hrable, prestrašenú mamu, udiveného Gazdu a Dunča. Došlo mu, že bol práve zachránený pred hrabľami. Rozutekal sa do maminkinej náruče.

Gazda pochopil, že takmer nechtiac ublížil ježkovi Cyrilovi a ospravedlňoval sa: "Prepáčte, prepáčte, nemohol som tušiť. Myslel som, že ste už všetci nadobro vonku." Mama ježica samú seba obviňovala, že nenaučila Cyrila riadne vstávať. Cyril obviňoval sám seba, že mamu neposlúchal a nikdy nevstával ako sa patrí. Ale od čias jarného upratovania, sa Cyril snažil byť vždy medzi prvými hore.

Spánok je dôležitý, ale vyspávať príliš je nezdravé a priam životu nebezpečné. Milí malí a veľkí gazdovia, skontrolujte kopy lístia pri jarnom upratovaní. Nezabúdajte, že sa v nich môžu ukrývať naši malí, pichľaví pomocníci.

Páčia sa deťom naše príbehy?

Ak áno, podporte gazdovské príbehy dobrovoľným príspevkom. Váš príspevok bude použitý na vydanie tlačenej verzie knihy.

SK 500 2 0000 0000 209 2877 158

Do popisu: GAZDOVSKÉ PRÍBEHY