Vtipná kravička

Na gazdovstvo Gazda kúpil novú kravu. Kravky si v stajni vychutnávali čerstvé raňajky, ich obľúbený šrot zaliaty vlažnou vodou. Práve keď spokojne prežúvali a trkotali o miestnych klebetách, Gazda vošiel do stajne. V tesnom závese za ním prišla do stajne aj krava Stanka. "Milé moje, dovoľte aby som vám predstavil Stanku. Je to naša nová jalovička. Dúfam, že ju vrúcne privítate medzi seba," slušne predstavil kravu Stanku, ukázal jej miesto a odišiel. Gazda sa často so svojimi zvieratami rozprával. Choval sa k nim krajšie ako k ľuďom. Často krát vravieval: "Keby všetci ľudia boli takí vďační a prospešní ako vy zvieratká moje, na Zemi by bolo oveľa krajšie." Zvieratká mali jeho správanie radi. Tešili sa milému slovu a pohladeniu. Z vďaky mu dávali to najlepšie čo mohli. Vždy mal viac úrody ako iné gazdovstvá.

Kravička Stanka bola veľmi zhovorčivá a hneď sa začala s ostatnými zoznamovať. Bola veľmi vtipná. Rýchlo si svojim žartom získala nové priateľky. Kravička mala vždy po ruke nejaký dobrý vtip, verš či príbeh. Všetky kravy okolo nej sa smiali. Rady vyhľadávali jej spoločnosť. Deň so Stankou bol veselší. Veselé kravy sú spokojné kravy. Spokojné kravy dávajú viac mliečka. Všetko vyzeralo byť úžasné. Nikto si ani nevšimol, že jedna kravka sa neteší Stankiným vtipom. Krava Janka, bola pred príchodom tejto vtipnej kravičky, jedna z najobľúbenejších kravičiek. Ostatné ju mali rady, lebo bola milá, prívetivá a keď mohla tak pomohla. Nebola síce tak vtipná ako nová kravička, ale s Jankou sa vždy všetky cítili príjemne. Srandistka Stanka odsunula Janku na druhú koľaj. Už za ňou priateľky toľko nechodili, už si ju toľko nevšímali. Janka sa zrazu cítila smutná, osamelá a nepotrebná. "Prišla som o všetky priateľky. Všetci chcú iba so Stankou byť, na Stankiných vtipoch sa smiať, so Stankou seno prežúvať. Všade len Stanka, Stanka, Stanka," veľa krát jej táto myšlienka prebehla hlavou. Nezniesla prítomnosť Stanky, ktorá ju nahradila. A keďže všetky chceli byť len so Stankou, utiahla sa do seba. Začala sa všetkým vyhýbať.

Kravičky si najskôr ani nevšimli, že sa niečo s Jankou deje. Mali čo robiť, aby im bruchá od smiechu nepopukali. Ako čas plynul pociťovali, že im niečo chýba. V kravíne začalo byť akosi otupno a prázdno. Je tu síce vtip a smiech, ale vytratila sa slušnosť a chuť navzájom si pomáhať. Akoby duch, ktorý tam vládol predtým sa niekam vytratil. Pátrali kde sa stala chyba. Prišli na to pomerne skoro. "Chýba Janka!" ktorási vykríkla. Začali ju hľadať. Prekutrali celý kravín. Našli ju až vzadu za dojárňou. Ležala a prežúvala. Hneď začali jedna cez druhú vyzvedať: "Janka je ti niečo? Prečo si takto vzadu v kravíne? Si chorá? Nebolí ťa niečo? Máme zavolať Gazdu nech pomôže?" Janka uhla pohľadom a otočila hlavu od priateliek. Najskôr nechcela rozprávať. Len sa utiahla viac dozadu. Ale priateľky neutíchali a tak to nevydržala. Kamarátkam vyzradila čo ju trápi: "Viete, ako prišla nová kravička, vy ste sa smiali len s ňou. Ja už som pre vás nebola taká zaujímavá ako predtým. Moje rozprávanie bolo zrazu trápne a nudné. Všetky ste len za Stankou chodili. Povedala som si, že asi už nie je viac miesto pre mňa medzi vami. Prestali ste ma mať rady." Kravičky stáli, hlavami pritakávali. Uvedomili si, že sa pre novú vtipnú kravičku príliš nadchli. Necítili však, že by s príchodom Stanky, mali Janku menej rady. Práve naopak. Mali ju rady rovnako ako predtým. Nemala by mať dôvod smútok. "Jani, ale čo to tu rozprávaš. Ty si naša a len naša Janka. Vôbec nemáš prečo byť smutná. Máme ťa rady. Nevymenili by sme ťa za žiadnu inú kravu, aj keby bola fialová," jedna cez druhú chlácholili Janku: "hlavne sa nesnaž byť tak vtipná ako Stanka. Ostaň sama sebou. Takú ťa ľúbime."

Janka uznala, že bola zbytočne precitlivelá. Stanka si uvedomila, že nemusí byť vtipná stoj čo stoj. V kravíne odvtedy vládla slušnosť a úcta, ruka v ruke s humorom.