Sebecké prasiatko

Gazdovský dvor je rušné miesto a nuda tam veru nehrozí. Prác okolo gazdovstva je veľmi veľa. Postarať sa o všetky zvieratká, o záhradu, o dom, o jedlo a kopa ďalších činností. Navyše každý druh zvieratka robí cez deň rôzne činnosti. Napríklad také prasiatka. Jeden by si myslel, že sa celý deň váľajú v blate. Nie je to ale ich jediná a už vôbec nie obľúbená činnosť. Svinka sa musí napiť, napapať, poumývať, ohrádku si vyčistiť, slamou si ohrádku vystlať, chrbátik poškrabať, muchy povyháňať, rypáčikom prekutrať všetky kúty v chlieve a na dvore.

Práve medzi prasiatkami v poslednom čase panuje nedobrá nálada. Z malého milého prasiatka Freda, vyrástlo riadne sebecké prasa. Len čo ráno otvorí oči už všetkých predbieha. Čerstvú vodu skoro celú sám vypije. Rypáčikom povyberá pre seba to najlepšie jedlo z válovu. Keď je veľmi teplo, prvý sa vyrochní v blate, ale tak že ostatným neostane. Pre seba si tú najlepšiu slamu povyberá. Fredovi je vždy jedno čo budú mať ostatní. Hlavné je, že má on. Minule Dunčo púšťal prasiatka vybehať na trávu, Fredo bol prvý čo sa vtlačil do vrátok a ostatných pozhadzoval.

"Ja, ja, jaááá budem prvý. Trávička, korienky, červíčky mňam mňam. Uhniteeee, pozór idem," kričal a bezohľadne sa predieral k vrátkam.

Vždy si pre seba uchmatol to najlepšie a ostatným nechal zvyšky. Nečudo, že ostatným vrásky na čele robil. Dunčo nad sebeckým prasiatkom krútil hlavou a hútal čo na neho vymyslieť. Nemôže to takto s Fredom pokračovať ďalej. Nespokojnosť medzi prasiatkami by narastala a mohla by prerásť aj do vzbury. To posledné, čo Dunčo chcel mať na rováši, bola prasacia vzbura. Kto ešte nezažil prasaciu vzburu ten nech sa nesmeje, lebo na nej veru nie je nič smiešne. Slama z chlieva vyhádzaná až po strechu holubníka. Rozrýpaná zem na dvore kam len oko dovidí. A zúrivé slintajúce prasiatka odmietajúce jesť. Dunčo o nej počul od svojho otca a vedel, že sám ju zažiť nikdy nechce.

Dunčo tuho rozmýšľal dni a noci. Podarilo sa mu vymyslieť plán. Potreboval naň pomoc z lesa. Vybral sa navštíviť do lesa starého kamaráta a porozprával mu o sebeckom prasiatku na dvore a o svojom pláne ako dať Fredovi príučku. "Rudko, ty dohodni so šéfkou diviačej čriedy, aby Fredo mohol zostať na týždeň u nich," delil úlohy Dunčo: "a ja im za túto službu zoženiem tie najlepšie hľuzovky v širokom ďalekom okolí." Nájsť hľuzovky je síce pre Dunča ťažká úloha, nie však nesplniteľná. Diviaci milujú hľuzovky a sú jedny z mála zvieratiek, ktoré ich pod zemou vedia nájsť. V teritóriu, kde diviačia črieda pôsobí, ich už všetky vyrýpali. Dunčo aby zabránil prasacej vzbure, radšej bude týždeň okolité lesy obchádzať a hľuzovky hľadať.

Keď bolo všetko v lese s diviakmi dohodnuté, Dunčo si k sebe zavolal sebecké prasiatko: "Fredy, veľmi ťa potrebujeme. Ide o dôležitú úlohu. Pôjdeš do lesa. Budeš pozorovať správanie divých prasiatok, vašich vzdialených príbuzných. Musíš sa od nich naučiť, čo môžu domáce prasiatka robiť inak a lepšie."

"Ja? To vážne? Ja ako jediný?" pýtal sa Fredy.

Dunčo bez váhania odvetil: "Áno ty, si predsa jedinečný. Je to špeciálna úloha a nik ju nezvládne lepšie. Veď ty sám pre seba vyberáš vždy to najlepšie. Si preto jediný schopný správne odhadnúť, čo bude dobré priniesť aj na náš dvor."

Fredy sa cítil veľmi dôležito a úlohu prijal s hrdosťou. Netušil však čo ho v lese s diviakmi naozaj čaká.

Nasledujúce ráno, Dunčo s lišiakom Rudkom, prasiatko zaviedli medzi diviakov. Fredy sa so svojimi rozlúčil a ostal dôležito stáť. Šéfka diviačej skupiny si Fredyho premerala, potmehúdsky sa usmiala a uvítala ho medzi ostatnými. Nastali ťažké chvíle pre prasiatko. Síce diviaci rovnako ako prasiatka žijú v skupine, ale musia sa vedieť sami o seba postarať. Preto sú diviaci sebeckejší ako domáce prasiatka. V lese im nikto neprinesie jedlo priamo pod nos ako na gazdovskom dvore. Čo diviak nájde to si uchmatne. Prasa musí byť priebojné, šikovnejšie, rýchlejšie. Fredy síce bol priebojný, ale na diviakov to nestačilo. Týždeň viac hladoval ako bol sýty. Ostatné diviaky ho vždy predbehli. Napríklad keď došli k poľu, Fredy ani nestihol preliezť drevenú ohrádku a už boli vyrýpané a zjedené všetky zemiaky z poľa. Týždeň bol skoro o smäde. Kým sa prebil medzi ostatnými k potôčku, už bolo všetko rozrýpané a voda špinavá. Týždeň spal na tej najtvrdšej čistinke na lúke, lebo všetky dobré miesta si vzali sebeckejší pred ním. Týždeň si kožuch poriadne nevyumýval. Nestihol. Blato mu rozryli ostatní. V dobrom spomínal na život na gazdovskom dvore.

Fredy si pomaly začínal uvedomovať, prečo bol na túto úlohu vybraný práve on. "Pch, ževraj jedinečný" pomyslel si. "Sebecký som bol. To ja som sa takto správal k ostatným prasiatkam na dvore. Všade ja prvý, pre seba to najlepšie, pre seba najviac. Zabúdal som na to, že prasiatkam, ktoré neboli tak priebojné nič nezostalo. Takto by to nemalo fungovať. Sebecké prasatá sú zlé. Ten najsilnejší a najpriebojnejší v skupine by mal pomáhať slabším. Veď aj reťaz, čiže v našom prípade skupina prasiatok, je len tak silná ako je najslabší jej článok."

Týždeň našťastie prešiel a Fredy sa už nevedel dočkať kedy uvidí Dunča. Keď ho konečne zbadal ako v diaľke kráča s košíkom hľuzoviek, rozbehol sa tak rýchlo, že sa skoro s diviačou skupinou nerozlúčil. Zastavil sa však a uvedomil si, že nerozlúčiť sa by bolo príliš sebecké. Pekne im poďakoval za to, že si z pobytu naozaj odniesol to najlepšie čo len mohol.

Dunčo sa prekvapene pozrel na Fredyho a spýtal sa: "To myslíš vážne? Naozaj si si z pobytu odniesol to najlepšie, čo si len mohol?" Fredy hrdo riekol: "Áno. Byť sebecký je zlé a hlúpe. Vedieť sa podeliť prináša viac. Viac jedla pre všetkých, viac kamarátov a viac krajších spoločných chvíľ." Dunčo objal prasiatko. Bol šťastný, že Fredy na to všetko prišiel úplne sám. Odovzdali hľuzovky a pobrali sa spolu domov, na gazdovský dvor. 

Páčia sa deťom naše príbehy?

Ak áno, podporte gazdovské príbehy dobrovoľným príspevkom. Váš príspevok bude použitý na vydanie tlačenej verzie knihy.

SK 500 2 0000 0000 209 2877 158

Do popisu: GAZDOVSKÉ PRÍBEHY