Pozor na vlka

Gazdovstvo sídlilo blízko lesa. Napriek tomu na gazdovstve nikdy nemali problém s vlkmi či medveďmi. Kým je v lese dostatok potravy pre zvieratká, tak nie je problém, rovnováha je zachovaná a vlci či medvede nemajú dôvod chodiť dole k pastvinám. Keď les zíva prázdnotou, zvieratá hľadajú potravu inde a idú bližšie a bližšie k ľudským obydliam. 

Jedného roku bolo v lese málo potravy. A tak sa prihodilo, že hladný vlk sa dostal až ku gazdovstvu a začal ho obliehať. Ľahkou korisťou sa mu zdali byť ovce, ktoré každé ráno psy vyháňali na pastviny a až večer ich naháňali naspäť do príbytkov. Bystrý Dunčo, ktorý vyprevádzal ráno ovce na pašu zavetril vlka okamžite. Veď nie nadarmo strávil veľkú časť života v lese s líškami. Štekotom vlkovi oznámil, že o ňom vie a že na neho striehne. Vlk v ten deň pochopil a odišiel. Vlk bol však hladný a celú noc rozmýšľal ako sa dostať k ovciam bližšie a jednu ovečku si uchmatnúť. Sľúbil si, že niečo vymyslí. Aj Dunčo si sám sebe sľúbil, že niečo vymyslí. Zapojil do toho Matúška - jeho posilu na gazdovskom dvore, ktorý bol jeho strážnym okom na druhej strane paše. Spoločne dozerali na stádo. Skúste však byť 8 hodín v strehu, to sa nedá. Vlk využíval každú nestráženú chvíľu na to, aby sa dostal k stádu čo najbližšie. "Najľahšou obeťou by bola zatúlaná ovečka, ktorá zaostáva za stádom, alebo sa pasie čo najďalej od stáda," pomyslel si vlk. Dunčo videl ako sa niektoré ovečky zabudnú pri papaní trávy a zatúlajú sa od ostatných. A večer mal pre ovečky pripravenú prednášku o bezpečnom správaní:

"Na paši dobre, na paši zdravo, vlk sa však ku nám dostal hravo. 
Sleduje ovečku za ovečkou, ktorá bude jeho maškrtkou. 
Dajte pozor ovečky, nechoďte poza bučky. 
Držte sa stáda, to je moja rada." 

Na ďalší deň si vlk brúsil zuby na zatúlané ovce zo stáda. Bol nemilo prekvapený, keď zistil, že stádo drží úplne pokope. Zanadával a od zlosti udrel päsťou do najbližšieho duba, tak že sa koruna stromu pohla. "Ten Dunčo mi riadne skrížil plány. Musím vymyslieť niečo iné, hladný som, už aj ovečku by som si dal. Musím ich prekabátiť." Vlk rozmýšľal, rozmýšľal a vymyslel. Veď sa on prezlečie za iné zvieratko, skamaráti sa s ovečkami a potom už len ľahko prezlečie kabát a buf - ham ovca bude v bruchu. 

Vlk sa podobá na psa, to všetci vieme a tak mu najlepšie prišlo predstaviť sa ako nový pes, čo ich vyháňa na pašu. Vystihol deň keď Dunčo nechal službu iba na Matúška a prezlečený za psa, podarilo sa mu prehovoriť jednu ovečku na zlé chodníčky. Keď večer počítal Matúško ovce z paše vedel, že je zle. Netušil ako sa mu to mohlo stať, veď celý čas na nich dávali pozor on a ešte aj ten Dunčov kamarát, čo sa predstavil ako nový pomocník, ktorého Dunčo poslal. Dunčo zúril, keď sa to dozvedel. Hneď vedel, že ich vlk prekabátil a hneval sa na nich, že sa nechali tak ľahko oklamať. Večer si ovce zavolal a spravil im ďalšiu prednášku o bezpečnom správaní:

"Je milé byť milý, keď je niekto zdvorilý. 
Ale treba sa mať na pozore, neveriť hneď celej hore. 
Na svete sú zvery rôzne, dobré ale aj tie hrozné. 
Never cudzím zverom, uteč radšej za priateľom."

Ovečky aj Matúško pochopili, že sa nemajú rozprávať s cudzími a hneď im uveriť každú vec, čo im povedia. Už mali o jednu ovečku v stáde menej a preto boli ešte ostražitejší. Keď na ďalší deň prišiel vlk prezlečený ako pes pomocník, hneď ho samotné ovce odhalili a Matúš s Dunčom vyštekali z pastviny. Nahnevaný odišiel do lesa vymýšľať nový plán. Napadlo ho, že sa za ovcu prezlečie, do stáda sa zamieša a večer v stodole poje oviec, koľko len bude vládať. Lenže Dunčo bol chytrý psík a keď večer s Matúškom zrátavali ovce po príchode z pastviny, akosi im nesedelo, že sa zatúlaná ovečka zrazu vrátila. Pozorný Dunčo videl, že jedna ovečka je akosi chudšia, akosi nižšia a nepapá trávu. Hneď vedel koľká bije. Zobral tie najostrejšie vidly, ktoré mal Gazda opreté v stodole o dvere. Priblížil sa k čudnej ovci zozadu a tak jej ďobol vidly do zadku, že ovca vyskočila a kožuch jej odletel. Nebolo už viac zamaskovaného vlka. Ovčí kožuch mu odletel. Vlk s boľavým zadkom, Dunčom a Matúškom v pätách, utekal kade ľahšie. Sám sebe sľúbil, že na toto gazdovstvo sa veru tak skoro nevráti. Radšej si nájde iné gazdovstvo, kde nie sú tak opatrný, pozorný a nedôverčivý k cudzím. Tam sa veru naje do sýtosti. 

Páčia sa deťom naše príbehy?

Ak áno, podporte gazdovské príbehy dobrovoľným príspevkom. Váš príspevok bude použitý na vydanie tlačenej verzie knihy.

SK 500 2 0000 0000 209 2877 158

Do popisu: GAZDOVSKÉ PRÍBEHY