Ovečka, ktorá sa chcela opáliť do hneda

Jar na gazdovskom dvore je nádherná. Všetko kvitne. Všetko je farebné. Slniečko je úžasné. Vôbec nie je pichľavé a dá sa na slnku aj celý deň vydržať. Voda sa po zime valí z horských potôčkov. Všetko je krásne, čerstvé zelené. Po jari prichádza ako je zvykom leto. 

Leto je tiež super. Ale na gazdovskom dvore zvieratká majú radšej jar. V lete sa už nedá byť celý deň na slniečku, lebo by zvieratká spálilo. Vody je menej. Zelená tráva začína žltnúť. Niektorým zvieratkám je fajn, lebo sa majú kde na dvore skryť pred slniečkom. Napríklad sliepočky zájdu do kurníku, prasiatka do chlieva, mačka zalezie do stodoly, Dunčo do búdy. Aj ovečky, kravy a kone môžu byť cez leto v stajni, ale musia vyjsť aj na pašu sa napásť. Toľko trávy Gazda v gazdovstve nemá aby všetky ovečky, kravy a koníky cez leto nasýtil.

Ráno Dunčo vyháňa ovečky na pašu. Matúško vyháňa kravky. S koníkmi chodí Gazda. Vždy hľadajú pašu s najväčším počtom stromov, kde sa môžu cez deň do tieňa zvieratká schovať. Všetky ovečky, ktoré Dunčo na pašu vyháňal sa pekne po najedení pod stromy do tieňa vyvalia a tam odpočívajú až do večera, kým ich opäť Dunčo do gazdovstva nezaženie.

Všetky boli v tieni okrem jednej ovečky. Tú Dunčo nie a nie pod stromy do tieňa zahnať. Ovečka sa priečila a bečala: "Nechajte ma na slnku. Bééé. Ja nechcem byť biela ako ostatnéééé. Ja sa chcem pekne opáliť do hneda. Slniečko ma opáli a ja bude najkrajšia ovečka zo všetkých oviec." Darmo jej Dunčo vysvetľoval: "Ovečky sa predsa neopaľujú, slniečko je v lete nebezpečné. Môže ťa spáliť a obrať o všetku energiu." Ovečka ho ubezpečovala: "Ja predsa viem čo robím, nie je to moje prvé leto. Nechaj ma na pokoji." Čo Dunčo chudák mal robiť? Nemohol celý deň s jednou ovcou čas premrhať.

Jedného letného dňa bolo naozaj horúco. Slnko pieklo už od skorého rána a zohrialo zem tak, že aj voda z potôčika, nebola až taká svieža studená ako býva. Dunčo ako vždy ovce do tieňa zaháňal, no tá jedna stále na slnko sa vracala. Dunčo už nemal v tom teple toľko energie stále opakovať jednej a tej istej ovci to isté dookola. Veď to je akoby hrach na stenu hádzal. Ľahol si do tieňa aj on k ostatným ovečkám a nechal tú jednu tvrdohlavú ovečku na slnku sa piecť. Ovečka ležala najskôr spokojná, že ju Dunčo konečne nechal na pokoji. No ako už na tom slnku bola dlhšie, cítila, že sa s ňou niečo deje. Celá bola rozhorúčená. V hlave jej hučalo a veľmi silno počula svoje vlastné srdiečko byť. Akoby mala v tele zvon, čo bije na poplach. Nevládala sa ani pohnúť. A tak len divne bľačala na Dunča, aby došiel za ňou.

Keď ju Dunčo zbadal, vedel, že je zle. Ovečka dostala pravdepodobne úpal. Odtiahol ju do tieňa. A že sa s ňou vynaťahoval. Veď taká ovečka váži o niečo viac ako 50litrový sud kofoly. Keď bola v tieni, vypodložil jej hlavu konárikom a utekal po Gazdu. Gazda keď ovečku zbadal, utekal rýchlo po zvieracieho doktora-veterinára a nakázal Dunčovi, aby z potoka vodu priniesol, ale nesmel dať ovečke napiť, iba pery a tvár smel ovlažovať. To preto, lebo prehriate telo, by mohlo dostať veľký šok, ak by sa odrazu naraz napilo studenej vody. Keď prišiel veterinár, ovečkino srdiečko bolo počuť už z diaľky, bilo ako zvon. Prišiel, ovečku vyšetril, pochválil Dunča za výbornú starostlivosť a ovečke pichol špeciálnu injekciu s výživou, aby jej do tela dostal živiny, ktoré na ostrom letnom slniečku vypotila. Ovečku previezli na veterinárovom aute na gazdovstvo. Päť dní a nocí sa spamätávala z úpalu. 

Sľúbila sebe aj Dunčovi, že už nikdy, ale že nikdy sa nebude takto dlho opaľovať na ostrom letnom slniečku a že vodičky bude veľa piť za takého teplého letného dňa.

Páčia sa deťom naše príbehy?

Ak áno, podporte gazdovské príbehy dobrovoľným príspevkom. Váš príspevok bude použitý na vydanie tlačenej verzie knihy.

SK 500 2 0000 0000 209 2877 158

Do popisu: GAZDOVSKÉ PRÍBEHY