Nový obyvateľ dvora – Emanuel

"Ahojte, som pštros Emanuel. Gazda mi vravel, že toto bude môj nový domov a vy moji noví priatelia," predstavil sa zvieratkám nový obyvateľ dvora - pštros Emanuel. Rušné ráno gazdovského dvora spomalila táto jediná chvíľa. Čas akoby sa zastavil. Každé zvieratko sa zastavilo a uprene zameralo svoj pohľad na čudo stojace uprostred dvora s meno Emanuel. Pohľadmi ho skúmali. Jakživ také zviera nevideli. Divne dlhý krk, vypúlené oči, zobák a silné nohy.

Úplné ticho, vystriedalo šuškanie medzi zvieratkami. Navzájom si pošuškávali: "Neviete, čo to je za zviera? Ževraj dáky pštros. Vyzerá ako prerastená sliepka. Mne skôr pripomína koňa. Tie oči a to krčisko." Emanuel len tak stál a pozoroval situáciu medzi zvieratkami. Privítanie si veru predstavoval inak. Šuškanie vystriedali hlasné posmešky. Prvý sa ozval vôl: "Haha ty? Na našom dvore? Čo tu chceš akože robiť?" Pridala sa úprimná koza: "Ty máš byť náš kamarát? Vyzeráš divne. Inak ako my." Posmievali sa zvieratká. Nebolo to od nich pekné. Emanuel prišiel v dobrom a skutočne si chcel nájsť na dvore kamarátov. Posmešky veru nečakal. Zvieratká síce reagovali na príchod nového obyvateľa posmeškami, ale v skutočnosti to bola ich sebaobrana. Niekedy strach z nového, nepoznaného umlčíme tým, že si z toho nového robíme posmešky. Nie v každej situácii je to však správne.

Dunčo vedel, že zvieratká tento krát prekročili hranicu slušnosti a tak zasiahol: "Ale no tak zvieratká. Privítajme nového obyvateľa úctivo. Vitaj medzi nami Emanuel." Pštros predstúpil pred Dunča a vraví: "Ďakujem za privítanie. Ty musíš byť istotne Dunčo. Gazda mi už o tebe vravel." Dunčovi prišlo zvláštne, že Emanuela neprišiel sám Gazda predstaviť a povedať ostatným aké je jeho úloha. Pokúsil sa to teda zistiť sám: "Prepáč mi, že som tak smelý. Viacero gazdovských dvorov som videl, aj v lese som žil, ale také zviera ako si ty som jakživ nevidel. Prezraď nám, odkiaľ pochádzaš a aká je tvoja úloha na gazdovskom dvore?" Emanuel hrdo natiahol svoje dlhé, štíhle, pevné nohy a vraví: "Som strážca dvora." Dunča odpoveď prekvapila. Veď predsa on je strážca dvora. Vari ho chce Gazda nahradiť? Jeho - Dunča? Najlepšieho gazdovského psa v široko-ďalekom okolí? Zľakol sa, že ho Emanuel nahradí a tak sa chtiac-nechtiac pridal k posmeškám. Chcel ho zosmiešniť a ukázať jemu aj ostatným, že to on je najlepší strážca na dvore. "Vari také čudo - judo ako si ty vie strážiť lepšie ako ja najskúsenejší pes v širokom ďalekom okolí?!," vyriekol zo seba. Emanuel sa nedal: "Som veľmi rýchly a mám bystrý zrak. Ževraj sa tu potuluje po okolí vlk. Spozorujem vlka rýchlosťou blesku a hneď bežím s vetrom o preteky ohlásiť neželaného votrelca." Po tomto predstavení pštros zaprial zvieratkám pekný deň, otočil sa a šiel na miesto, ktoré mu Gazda určil.

Dunčovi sa to celé akosi nepozdávalo. Celý deň a celú noc premýšľal čo s tým Emanuelom urobí. Ak je naozaj rýchly a má bystrý zrak tak ho poľahky nahradí. A on, čo tu roky odslúžil, veľa zvieratkám pomohol, veľa sporov vyriešil, bude musieť opustiť svoj domov a znovu ísť do sveta hľadať nové gazdovstvo. Ktože ho len zamestná? Skúsenosti má, ale veru už aj roky pribudli, aj oženiť by sa už chcel a šteniatka mať. Nechcel veru začínať na novom úplne od začiatku. Nijako sa mu gazdovo rozhodnutie doviesť na dvor Emanuela nepáčilo. Rozhodol sa, že musí Emanuela zosmiešniť tak, aby na to nikdy nezabudol a sám odišiel z gazdovstva.

Hneď ráno Dunčo zašiel za Emanuelom: "Dobré ráno Emanuel. Ty o sebe tvrdíš, že si nový strážca a že si rýchly a máš bystrý zrak. Nuž poď si so mnou zmerať sily. Dáme si preteky." Emanuel sa s dobrým úmyslom snažil Dunča odhovoriť od pretekov: "Nie Dunčo, to ozaj nie je dobrý nápad." Dunčo a ostatné zvieratká z jeho správania usúdili, že sa bojí a že je len jeden veľký táraj. "Nielen že čudne vyzerá ale aj klame, že je rýchly. Bojí sa s Dunčom ísť o preteky," posmievali sa zvieratká. Emanuel vedel, že porazí Dunča, ale nechcel ho na dvore ani nahradiť a už vôbec nie pred ostatnými zosmiešniť. Nato ho predsa Gazda na gazdovstvo nevolal. Ale posmešky zo seba si nenechá robiť. Nakoniec privolil a pristal na súboj.

Súboj sa konal hneď v ten deň poobede. Bežalo sa od dvora na lúku, okolo pustého orecha, popri rybníku naspäť. Odštartoval ich zajačik. Zvieratá povzbudzovali Dunča, chránili si svojho strážcu a posmievali sa novému Emanuelovi. Po orech s prehľadom Dunčo viedol, Emanuel mu dával náskok. Verte, či neverte, pštros je naozaj rýchlejší ako pes. Pštros je veru čudný vták, lietať nevie. No má veľmi silné nohy. Spolu s jeho ostrým vtáčím zrakom, je výborný strážca. Človek ani nevie, ako rýchlo ho pštros spozoruje a rýchlosťou blesku je pri ňom. Od rybníka to už Emanuel Dunčovi nedaroval, naštartoval svoje hrabáky a s prehľadom ho predbehol. Do cieľa prišiel so značným náskokom. Všetci naňho civeli s otvorenými ústami a vypúlenými očami. Dunčo za ním dobehol s vyplazeným jazykom. Podal súperovi ruku a uznanlivo povedal: "Si rýchlejší, isto budeš aj lepším strážcom." Unavený, sklamaný a smutný odišiel do búdy. S nikým sa nebavil a nikoho nechcel vidieť.

Dunčo vedel čo príde. Ako strážca dvora skončil. Nahradil ho Emanuel. Nebude už na dvore potrebný. Sám sebe nahovoril, že musí z dvora odísť. Nechcel sa s nikým lúčiť. Ráno sa vykradol z búdy, prešuchol popri domčeku a keď sa obzeral, či ho niekto nevidí vrazil pri bráne rovno do Gazdu. Gazda naňho prekvapene pozerá: "Dunčo a ty kam sa zberáš taký pobalený? Vari sa nechystáš opustiť nás dvor?!" Dunčo nechápal. Pomyslel si: "Tak najskôr si Gazda zoženie nového strážcu, ani nemá tú slušnosť ho prísť jemu predstaviť a teraz sa čuduje, že odchádzam?!" Dunčo nahlas povedal Gazdovi svoje: "Nemusíš sa tváriť, že sa čuduješ. Veď sám si najal Emanuela ako nového strážcu. Asi ti už nestačím. Asi potrebuješ niekoho rýchlejšieho. Ja mu teda prenechám svoje miesto. S hrdosťou radšej odídem." Gazda si Dunčove slová vypočul, prikyvoval hlavou a na záver sa usmial. Potom zvážnel a s vážnou tvárou pristúpil k Dunčovi a vzal ho späť na dvor. Predstúpil spolu s ním pred zvieratká a prehovoril: "Dunčo je ten najlepší pes, čo tento dvor kedy strážil a je nenahraditeľný. Emanuel k nám prišiel, aby Dunčovi pomohol. Dunčo má toho veľa, veď okrem stráženia, ešte chodí ovce na pašu vyháňať, kravy na pole, kone prebehnúť a ďalší kopec povinností. Chcel som ho len odbremeniť od práce. Moja chyba, neprišiel som ho predstaviť. A keď sa veci poriadne nevyrozprávajú dokáže to narobiť riadne problémy a to nie len na gazdovskom dvore. Ospravedlňujem sa. Začnime odznova. Prosím prijmite Emanuela za nového pomocníka."

Zvieratká Gazdovi tlieskali. Tlieskali aj Dunčovi za pochvalu, ktorú od Gazdu dostal. A tlieskali aj Emanuelovi - novému členovi gazdovského dvora. Dunčo s Emanuelom si podali ruky, tento krát ako kamaráti, nie ako súperi.