Lenivý traktor Dodo

Na správnom gazdovskom dvore býva traktor jeho neoddeliteľnou súčasťou. Inak to nebolo ani na našom gazdovskom dvore. Traktor zvyčajne parkoval v starej šope. Pomáhal Gazdovo pole preorávať, siať, pole polievať, na jeseň drevo zvážať z hory a v zime sneh odpratávať. Mal veľké zadné koleso a predné o čosi menšie, presklenú kabínu a červenú karosériu. Červené boli aj blatníky na zadných a predných kolesách. Hrdza ho ešte nepoznačila, lebo Gazda sa oňho dobre staral. Pred dažďom ho v šope ukrýval, pravidelný servis mu robil. Dodo bol dobrý traktor, veľa vládal. Mal však jediný problém, a tým bola jeho lenivosť. Do práce ho nahnať, bolo veľmi ťažké. Dlho sa premáhal a nechal prehovárať, ale keď už sa do práce pustil tak makal ako správny traktor makať má.

Gazda povedal Dodovi: "Dodo pole je preorané, už si si oddýchol, treba do hory ísť po drevo. Zima sa blíži. Nebude drevo, nebude teplo. Nachystaj sa, zajtra pôjdeme." Dodo keď to počul, ťažko si povzdychol a sám pre seba povedal: "Neznášam chodiť do hory. To treba ísť hore kopcom. Šliapať a šliapať do kopca. Tam mi gazda ťažké kmene stromov zapriahne a potom musím ísť dole kopcom tým rozrytým bahnistým povrchom a pribrzdievať si. To sa mi ale vážne nechce a už vôbec nie zajtra, keď má tak pekne slniečko hriať na dvor." Rozmýšľal ako sa z toho vyvlečie. Na pomoc si zavolal holuby a škaredo ich oklamal: "Holuby, holúbky naše. Gazda chce vidieť, či ste mu z moruše nepojedli. Máte mi na čelné sklo pekne popľuť a on si farbu zajtra skontroluje. Ak bude červená, bude vedieť, že ste mu morušu jedli a nedá vám dva dni jesť." Holuby zahrkútali: "My sme sa moruše ani len nedotkli. Keď sme nič zlé neurobili, predsa nebudeme dva dni hladovať. Dobre teda, gazdovi dokážeme, že neklameme." Celé sklo na traktore mu obkadili. Gazda ráno keď to zbadal zhíkol: "Jaaaj holuby jedny, to nemáte nič iného na práci, len traktor mi tu špiniť! Banda jedna nevďačná!" Hneval sa na holuby. Tie len nechápavo krútili hlavou: "Veď si nám to predsa sám nakázal, tak čo sa teraz rozčuľuješ. Alebo že by predsa len niektorý z nás pojedol morušu, to preto sa Gazda rozčuľuje? Priznajte sa, ktorí to bol?" Začali sa hašteriť medzi sebou. Dodo sa ale tešil, lebo účel pre ktorý oklamal holuby sa splnil. Gazda musel čelné sklo traktora vyumývať a keď už bolo poludnie povedal: "Obed už je. Neskoro na obed do hory chodiť. Nič to na noc ťa dám do šopy, aby holuby zas nenapadlo tvoje čelné sklo zašpiniť a zajtra ráno pôjdeme spolu na drevo."

Dodo ráno keď ho Gazda naštartoval, kýchal a kašlal akoby v noci prechladol. Robil sa, že je chorý, lebo jeho lenivosť bola silnejšia. Gazda sa poškrabal za hlavou a vraví: "Čo to, čo sa to deje? Vari ti motor vynecháva? To takto ja do hory nepôjdem! Veď ma tam voľakde necháš a ja budem musieť peši z hory ísť. Zavolám automechanika na zajtra, nech ťa príde skontrolovať." Dodo si spokojne odkašľal, že zvážanie dreva zas o dva dni odložil. Ráno prišiel automechanik, skontroloval traktor, olej doplnil, prevodovku premazal a vyhlásil, že traktor je úplne v poriadku a pripravený do práce sa pustiť.

Dodo z lenivosti vymýšľal ako sa ďalší deň vyvliecť z práce. Rozhodol sa, že si pneumatiku prepichne. Chodil po dvore a hľadal, niečo čím si pneumatiku prepichne. Najskôr nevedel nič vhodné nájsť, ale potom mu do očí padol starý veľký hrdzavý klinec. Ležal pri kôlni, len tak pohodený. Dodo si povedal: "To bude ono, toto je super. Pekne prednou pneumatikou stúpim na klinec, dobre pneumatiku pošúcham a klinec mi defekt urobí. Haha Gazda bude musieť pneumatiku meniť a ja nepôjdem nikam, zas si môžem karosériu na slniečku vyvaľovať."

Ráno Gazda keď videl prepichnutú pneumatiku, už bol vážne nahnevaný: "To snáď nie je možné! Zima príde a ja nebudem mať drevo nachystané, zvieratká od zimy pomrznú. Ešte jednu vec s traktorom a prisámvačku, že ho predám do najbližšieho gazdovstva, nech ho tam zoderú od práce a ja si kúpim nový nelenivý traktor." Pneumatiku celý deň vymieňal a na konci dňa ešte raz traktoru pohrozil: "Starám sa o teba pekne. Do šopy ťa dávam. Pred dažďom a zimou skrývam. Umývam ťa, servisujem ťa, kontrolujem olej a teba takto lenivosť zas premáha. Ešte jedna z lenivosti vymyslená vec milý Dodo a predám ťa najbližšiemu gazdovi. Ten ťa nebude umývať ako ja a do šopy na noc skrývať. Na daždi zhrdzavieš a od roboty sa unavíš. Dobre ti vravím, zajtra ideme do hory a bodka."

Dodo sa zľakol a už nič ďalšieho nevymýšľal. Prijal úlohu a celú noc sa snažil premôcť svoju lenivosť. Ráno Gazda traktor naštartoval, hvizdol na Dunča a pobrali sa spolu do hory. Dodo fučal, skučal, premáhal lenivosť a do kopca veľmi pomaly a lenivo vliekol seba a Gazdu. Gazda Doda poháňal: "Dodo toto nemyslíš vážne, veď takto do hory ani do večera nedôjdeme!" Dunčo na Doda štekal. No Dodo len lenivo prevaľoval jednu pneumatiku za druhou. V tom dostal Dunčo nápad. Nachvíľu sa vzdialil a potom tesne za Dodovým zadkom začal vydávať zvuky ako medveď: "Brum brum brum, vrrr, brum brum brum." Začul Dodo medveďa a ako sa vraví vzal pneumatiky na plecia a uháňal do hory rýchlosťou vetra. Dodo sa ničoho nebál viac ako medveďov. Počul, že dokážu rozbiť sklo na traktore, či poškriabať jeho krásny červený lak, alebo pokriviť karosériu. Nič z toho síce nie je pravda, ale dobre bolo, že Dodo sa medveďa bál. Aspoň boli rýchlo v hore a Gazda mohol naložiť dreva. Ktovie kedy by do hory došli, dokedy by Dodo lenivosť premáhal, ak by sa Dunčo nezahral na medveďa.

Dodo so zapriahnutým drevom dole s kopca šiel pokojne, nie lenivo, ale tak normálne bezpečne, aby bezpečne Gazdu aj drevo na gazdovstvo priviedol. Poprosil Dunča, aby celú cestu štekal pred ním, nech medveďa nenapadne zas prísť blízko nich. Na dvore Gazda drevo odhákol, napílil a postupne metrovicu naukladal na jedno miesto, odkiaľ neskôr štiepky na zimu robil. Dodo si zatiaľ lenivo odfukoval na dvore a tešil sa na zimu, lebo mohol byť viac v šope ako v práci. Nuž lenivosť je zlá vlastnosť, ťažko sa prekonáva. Niekedy človek jednoducho potrebuje "nakopnúť", napríklad aj vymysleným medveďom. 

Páčia sa deťom naše príbehy?

Ak áno, podporte gazdovské príbehy dobrovoľným príspevkom. Váš príspevok bude použitý na vydanie tlačenej verzie knihy.

SK 500 2 0000 0000 209 2877 158

Do popisu: GAZDOVSKÉ PRÍBEHY

© 2022 Povedačky z gazdovského dvora napísala Jana Moravská, +421 905 722 051
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky