Krtko, ktorý rozryl gazdovi nový trávnik

"Ták, konečne. Hotovo. Toto je ono!" Pochválil sám seba Gazda, keď dokončil posledné úpravy v záhrade. Bol veľmi hrdý na svoju tohtoročnú záhradku a hlavne na nový trávnik. Konečne sa mu podarilo spraviť pekný rovný, zelený trávnik, bez buriny. Trávnik mal hneď vedľa záhradky. Spravil tam aj ohnisko s dreveným posedením. Tešil sa, že bude tráviť pekné, teplé, letné večery vonku pri ohni. S dobrým pocitom, unavený po dobre vykonanej práci si šiel ľahnúť. Ráno vstal, cez okno skontroloval, či dnes bude počasie na opekačku a vybral z chladničky špekačky. Šiel potom do záhrady, pozrieť svoj pestovaný trávnik. "No toto sa mi vari sníva!" pretrel si oči a skontroloval trávnik ešte raz. Jeho pekný, rovný, zelený, pestovaný trávnik v noci krtko premenil na hordu hliny. Trávnik samý krtinec. Zdesený, nahnevaný Gazda zo seba vykríkol: "Čo toto?! Chcel som si opekať, ale nie v rozrýpanom poli! Chcel som tak veľa?!" Zavolal Dunča a povedal nahnevane: "Dunčo pozri čo mi ten hrozný krt spravil z môjho nového trávnika! Choď a vyžeň toho krta z nášho pozemku. Odmenou ti budú tvoje obľúbené špikové kosti." 

Dunčo mal špikové kosti, zo všetkého najradšej. "Hmmm špikové kosti, to je tá najlepšia pochúťka na celej zemeguli. Krtka musím vyhnať stoj čo stoj! Ale ako to mám vôbec urobiť?" zamyslel sa.Vôbec nevedel, ako sa krtko vyháňa zo záhrady. Po iné roky nebol s krtkom problém a krtko si spokojne nažíval na gazdovstve. No po iné roky, ani Gazda nemal pekný, rovný trávnik. Vždy vedľa záhradky mal divý trávnik s lúčnymi kvetmi.

Krtko nevedel, že tam má Gazda nový trávnik. Akoby aj mohol vidieť to čo je na povrchu zeme, keď chodí len pod zemou. Urobil to čo vždy, postaral sa o záhradku a prebytočnú hlinu, vyplavil zo svojich chodbičiek nad zem. Ako len mohol tušiť, že tým nahneval Gazdu až tak, že nechal krtka vyhnať zo záhrady. Začal sa teda hon na krtka. Dunčo skúšal rôzne spôsoby. Najskôr skúsil rozhrabať krtince labkami. Rozmetal hlinu z krtincov, tak že po krtincoch nebolo ani stopy. Ale na ďalší deň sa objavili nové. 

Skúsil teda zapchať diery v krtincoch. Každú dieru zapchal niečím iným. Do jednej dal vankúš zo svojej búdy, do druhej napchal seno zo stajne, do ďalšej blato od prasiatok a tak ďalej. Keď poupchával všetky diery spokojne si sadol. Na druhý deň čo nevidí? Krtince ešte väčšie a veci ktorými ich poupchával rozhádzané po dvore. 

Keď to Dunčo zbadal, povzdychol si: "Joj krtko krtko, čo len s tebou, ako ťa vyženiem?" Napadlo ho do krtincov naliať vodu. Zobral hadicu a lial vody a lial. Márne, voda striekala kade tade, krtka nevyplavilo, iba čo sa Dunčovi podarilo podmáčať trávnik. Pokus s vodou nevyšiel, rozhodol sa teda striehnuť pri krtincoch. Keď sa krtko objaví, rovno ho chytí a odnesie do lesa. Strávil pri krtincoch celý deň, celú noc, ale krtka sa nedočkal.

Zúfalý Dunčo sa rozhodol ísť si po radu. Najskôr sa spýtal lišiaka Rudka v lese. "Krtko? Nie toho sme nikdy nevyháňali. Každé zviera v lese má svoj životný priestor. Navzájom si ho rešpektujeme a nevyháňame sa," povedal Rudko. Keď Dunčo u lišiaka nepochodil, šiel si po radu do vedľajšieho gazdovstva. Išiel deň aj noc. Tak ďaleko bolo najbližšie gazdovstvo. Miestny gazdovský pes Axel, Dunča privítal a pohostil: "Vitaj Dunčo. Roky som ťa nevidel. Čo ťa na naše gazdovstvo privádza?" Keď po dlhej ceste Dunčo nabral dych, pustil sa do rozprávania o krtkovi. Axel si vypočul Dunča a potom prehovoril: "Vieš môj Gazda mal kedysi peknú záhradku. Tiež mal vedľa nej trávnik. Tiež sme mali krtka. Lenže potom si Gazda zmyslel, že chce trávnik bez buriny. Tak nazval tie krásne lúčne kvety, čo tam rástli. Vysekal ich, pôdu preoral, naťahal akúsi sieť, zasypal hlinou a nasadil trávu. Všade dal plašičky a rušičky na krtov. Na trávniku si spravil grilovisko. A krtko zo záhrady odišiel." "Paráda! To je ono! To poradím Gazdovi!" zajasal Dunčo. "Počkaj ešte som nedorozprával," zastavil Axel Dunča a pokračoval v rozprávaní: "od tej doby mal Gazda pekný trávnik bez krtincov. Ale keď odišiel krtko, akoby s ním odišla aj krása našej záhradky. Akoby sa zrazu červy, húsenice a larvy premnožili. Jedli Gazdovi korienky šalátov, reďkoviek, cibuliek. Gazda tak začal niečo na zeleninku dávať a mňa z toho strašne svrbí odvtedy nos." Axel Dunčovi rozpovedal ako kdesi počul, že krtkovia majú radi trávniky, lebo sa mu tam ľahko robia krtince. Ale majú radi aj záhradky, lebo tam nájdu pre seba veľa jedla. To krtko jedáva škodlivý hmyz a larvy, ktoré jedávajú korienky zeleniny. To krtko vŕtaním chodbičiek premiešava živiny v pôde. "Ak ti môžem Dunčo poradiť, prehovor svojho Gazdu, nech je rozumný a nech krtka zo záhrady nevyháňa," na záver povedal Axel. Dunčo počúval, počúval a rozmýšľal. Poďakoval sa Axelovi a vybral sa na cestu domov.

Celú dlhú cestu rozmýšľal. Už vedel ako krtka vyhnať zo záhrady, ale vedel aj to aký je krtko užitočný. Rozhodoval sa čo urobí. Vyženie krtka a bude mať špikovú kosť, alebo krtka zachráni a Gazda bude mať peknú, jedlú, zdravú záhradku. Rozhodoval sa deň a noc, kým prišiel naspäť na svoje gazdovstvo.

Rozhodol sa. "Zelený pokosený trávnik na opekačky a sľúbená špiková kosť je síce super pre mňa samého. Ale nikomu okrem seba tým dobre neurobím. Keď je krtko užitočný, majú z neho osoh všetci, ktorí papajú zdravú zeleninku, aj Gazda aj zvieratká na dvore. A aj včielky sa isto viac potešia lúčnym kvetom ako zelenému trávniku, kde nemajú aké kvietky opeľovať. Ja toho krtka v záhrade nechám," povedal Dunčo len tak sám pre seba.

Gazda bol sklamaný, že sa Dunčovi nepodarilo krtka vyhnať. Chvíľu sa snažil s krtkom ešte bojovať po svojom, ale postupom času na svoj sen o zelenom trávniku na opekanie postupne zanevrel. Nemal na to totiž toľko času a chuti stále bojovať s jedným krtkom. Na dvore je kopa inej roboty. Tešil sa však zo zdravej peknej zeleninky a množstva dobrého peľového medíku. Dunčo sa rozhodol správne keď nemyslel len na seba a špikové kosti.