Balón na dvore

Alfréd bol nášho Gazdu kamarát. Žil na druhej strane krajiny na úplne inom gazdovstve. Mal záľubu. Rád chodil s balónom po oblohe. Tým mám na mysli, že rád lietal s balónom. Veľký farebný balón, pod ním košík a oheň, ktorý pomocou teplého vzduchu balón poháňa. 

Alfréd šiel teda vlastne letel na návštevu k nášmu Gazdovi. Chodil k nemu raz začas a tak niektoré zvieratká už balón poznali. Tie ktoré balón ešte nikdy nevideli, nevedeli, čo si o tom myslieť. Niektoré sa báli, že sa na nich rúti samotné slnko. Niektoré si mysleli, že ide koniec sveta a prichádza meteorit. Niektoré si mysleli, že to je strašidlo z krajiny rozprávok. Každopádne všetky zvieratká radšej pozaliezali kde mohli. Tie, ktoré Alfréda poznali sa báli aby im zase nepristál na stajni a tie ktoré nepoznali sa báli, že čo to za čudo prichádza zo samotných nebies. 

Alfréd tentokrát pristál šťastlivo na lúke pred gazdovským dvorom a šiel na kávu k nášmu Gazdovi. Zakiaľ si kávičkovali na dvore bežal bežný gazdovský deň, akurát...Akurát Ňusi najzvedavší králik na svete stále poškuľoval po balóne. Ňusi bol zvedavejší ako najväčší zvedavec na svete. Tam, kde iných zvedavosť dávno skončila, u neho ešte len začínala. A tak to bolo aj teraz s balónom. 

Všetci sme od prírody zvedaví. Aj zvieratká ktoré balón ešte nevideli, sa zo zvedavosti chodili naň z bezpečnej diaľky pozerať. Ale Ňusi nie, jemu nestačila bezpečná diaľka. Jeho zvedavosť bola silnejšia ako on sám. Ňuchal bližšie, bližšie, bližšie až sa zrazu ocitol pri košíku a o pár sekúnd na to v košíku. Ňuchal a ňuchal po celom košíku, čo mu len jeho ňufáčik stačil. Preňuchal sa až k lanám. Ani sa nenazdal a laná o ktoré bol balón k zemi priviazaný, aby neuletel, povolili. Povolili a Ňusi sa začal vznášať nad zemou. Od vzrušenia mu strihali ušká. Stále poskakoval, aby niečo videl. A vravel si: "Wauuu ja letím ja letím!" Ono to však nebola taká úplná sranda...Letieť je fajn, ale keď človek nevie čo a ako, môže sa dostať do nebezpečia. 

Dunčo zbadal letieť balón ako prvý a hneď jeho ostrý zrak aj zbadal trčiace ušká z košíka. Rýchlo dobehol za králicou, nech si poráta deti. Ako rátala, tak rátala Ňusiho nikde nenašla. Dunčovi bolo hneď všetko jasné a králičej mame tiež keď zbadala letieť balón. Zabedákala: "Jáááj Ňusi Ňusi, zas ťa tá tvoje neutíchajúca zvedavosť dostala do problémov. Čo si my len počneme!" Dunčo však nelenil a bedákanie už ani nevnímal, rýchlo išiel štekotom zbuntošiť Gazdu s Alfrédom. Tí keď to zbadali málem ozeleneli. Nevedeli, čo robiť len bezmocne zalamovali rukami. Ešteže je náš Dunčo taký chytrý pes. Utekal k holubníku a všetky holuby postavil do pozoru a vraví im: "Vy ste letci z nášho gazdovského dvora. Vidíte tamten balón a tie laná, čo z neho trčia? Tak chyťte jedno z tých štyroch lán a všetci, ale všetci musíte ťahať za jeden povraz smerom k zemi a balón tak dotiahnete aj s Ňusim bezpečne na zem." Holuby sa tvárili, že porozumeli a rýchlo leteli k balónu. Ten medzičasom vystúpil poriadne vysoko. Od vzrušenia, že balón dobehli aj zabudli, čo majú robiť. "Laná!" Zahrkútal jeden z holubov. Každý sa chytil nejakého lana. "Ťahať!" Zahrkútal ďalší. A holuby začala ťahať laná, lenže balón nie a nie ísť dolu. Dunčo sa chytal na zemi za hlavu od smútku, že im vravel, že majú chytiť iba jedno lano. Miesto toho každý chytil iné lano a teraz im to nejde. 

Nezúfal však a kričal na nich: "Všetci spoločne za jeden povraz!" Holuby sa medzi sebou hrkútali, že im to nejde, a snažili sa vylúštiť čo im to ten Dunčo kričí. Zrazu jeden holub vraví: "Za jeden povraz!" V tom to všetkým zaplo! Veď keď budú všetci spolu ťahať za jeden povraz jedným smerom, len vtedy to dokážu! Tak sa aj stalo. Holuby schytili jedno lano a ťahali ho smerom k zemi. Za chvíľku balón pristál na zemi. Všetci vystrašení a vystresovaní dobehli k balónu. Z neho vyskočil Ňusi. Ak si myslíte, že bol bledý od strachu, tak ste na veľkom omyle. Ten jasaaaaal, strihal uškami od vzrušenia, že také čosi ešte nikdy nezažil. 

Nebyť Ňusiho zvedavosti tak by nikdy neletel, na druhú stranu by sa ale ani nedostal do problémov, z ktorých ho holuby vytiahli len vďaka tomu, že ťahali všetci za jeden povraz. 

Páčia sa deťom naše príbehy?

Ak áno, podporte gazdovské príbehy dobrovoľným príspevkom. Váš príspevok bude použitý na vydanie tlačenej verzie knihy.

SK 500 2 0000 0000 209 2877 158

Do popisu: GAZDOVSKÉ PRÍBEHY

© 2022 Povedačky z gazdovského dvora napísala Jana Moravská, +421 905 722 051
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky